Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi sa narodil I.Karvaš,ktorého väznili nacisti i komunisti
25.02.2023 Levice
Varšany/Bratislava
25. februára (TASR) - Väznili ho tak nacisti, ako aj komunisti. Prví
preto, lebo podporoval protifašistický odboj a Slovenské národné
povstanie a druhí preto, lebo mal odmietavý postoj ku komunistickému
režimu.
Od narodenia vynikajúceho národohospodára a finančníka, prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, profesora Imricha Karvaša uplynie v sobotu 25. februára 120 rokov.
Imrich Karvaš sa narodil 25. februára 1903 v obci Varšany, ktorú v roku 1948 premenovali na Kalinčiakovo, dnes je súčasťou Levíc. Jeho otec, dedinský notár, sa presťahoval v roku 1910 s rodinou do Holíča, kde Imrich Karvaš dokončil ľudovú školu. Po maturite na gymnáziu v Skalici sa v roku 1921 rozhodol pre právo, ktoré vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po promócii v roku 1925 zostal pôsobiť ako asistent na Právnickej fakulte.
Stále viac a viac ho však priťahovalo hospodárske právo. Túžba Imricha Karvaša sa naplnila v rokoch 1926 - 1927, kedy získal štipendium a stal sa poslucháčom univerzít v Paríži a v Štrasburgu.
Po návrate domov sa venoval pedagogickej činnosti, ale popri tom sa zapojil do riadenia národohospodárskych inštitúcií a bánk. V rokoch 1926 až 1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory. V roku 1932 ho vymenovali za generálneho tajomníka Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi v Bratislave, na ktorého založení sa podieľal. Od roku 1936 bol zároveň viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.
Jeho teoretické i praktické kvality potvrdilo v roku 1937 prednáškové turné po USA. Už ako 35-ročný zastával post ministra bez kresla, resp. ministra priemyslu, obchodu a živnosti v československej vláde.
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky požiadal prezident Jozef Tiso Karvaša, aby sa stal guvernérom Slovenskej národnej banky, a to aj napriek tomu, že sa politicky ani ľudsky nestotožňoval s ideológiou Tisovho režimu. Na tomto poste zotrval profesor Imrich Karvaš až do zatknutia gestapom v septembri 1944.
Počas bombardovania Bratislavy v júni 1944 nariadil presunúť zo Slovenskej národnej banky do pobočiek v Banskej Bystrici a Ružomberku zásoby obeživa (asi 3 mld. korún), ktoré boli k dispozícii povstalcom. Z pozície šéfa Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorý zastával od roku 1942, vydával príkazy na presun nedostatkových komodít na stredné Slovensko, ako napríklad potravín, obuvi a pohonných látok.
Gestapo zatklo Imricha Karvaša 3. septembra 1944 krátko predtým, ako chcel opustiť Bratislavu a odísť na povstalecké územie, kde sa už nachádzala jeho rodina. Po vypočúvaní bol internovaný v koncentračných táboroch Flossenbürg, Dachau, Innsbruck a Niederdorf.
Zatknutie, vypočúvanie, putovanie po väzniciach a koncentračných táboroch opísal v autobiografickom diele Moje pamäti s podtitulom V pazúroch gestapa, ktoré vyšlo v roku 1994.
Kruté formy vypočúvania mu spôsobili trvalé poškodenie oka, epilepsiu a ťažké psychické traumy. Po oslobodení sa postavil v novembri 1945 pred Národný súd, ktorý ho zbavil všetkých obvinení z kolaborácie s nacistami a ľudáckym režimom. Vrátil sa k pedagogickej činnosti a v novembri 1946 sa stal dekanom bratislavskej Právnickej fakulty. Zároveň pôsobil ako poradca vlády pre obnovu Slovenska.
Po februárových udalostiach v roku 1948 odmietol spolupracovať s komunistickou stranou. V roku 1949 ho obvinili z vlastizrady a po vykonštruovanom súdnom procese ho štátny súd v Prahe odsúdil na dva roky väzenia a stratu majetku. Vo väzení strávil jeden rok.
V roku 1953 bol v rámci tzv. Akcie B (išlo o čistky organizované komunistickým režimom s cieľom vysídliť politicky a triedne nespoľahlivé osoby z veľkých miest) vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a vlastizradu na 17 rokov väzenia. Po dvoch rokoch ho amnestovali a v roku 1969 úplne súdne rehabilitovali.
Jeden z najvýznamnejších slovenských ekonómov Imrich Karvaš zomrel v Bratislave 20. februára 1981 vo veku nedožitých 78 rokov.
Za celoživotné dielo, za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu in memoriam udelili viacero vyznamenaní. V roku 1991 mu prepožičal prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel Rad Tomáša G. Masaryka a 1. januára 2001 mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil Pribinov kríž I. triedy.
Od roku 1998 udeľuje bratislavská Ekonomická univerzita, ktorú Karvaš v roku 1940 spoluzakladal ako Vysokú školu obchodnú, Medailu Imricha Karvaša. V Bratislave má ulicu – na ulici Imricha Karvaša 1 sídli Národná banka Slovenska.
Od narodenia vynikajúceho národohospodára a finančníka, prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, profesora Imricha Karvaša uplynie v sobotu 25. februára 120 rokov.
Imrich Karvaš sa narodil 25. februára 1903 v obci Varšany, ktorú v roku 1948 premenovali na Kalinčiakovo, dnes je súčasťou Levíc. Jeho otec, dedinský notár, sa presťahoval v roku 1910 s rodinou do Holíča, kde Imrich Karvaš dokončil ľudovú školu. Po maturite na gymnáziu v Skalici sa v roku 1921 rozhodol pre právo, ktoré vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po promócii v roku 1925 zostal pôsobiť ako asistent na Právnickej fakulte.
Stále viac a viac ho však priťahovalo hospodárske právo. Túžba Imricha Karvaša sa naplnila v rokoch 1926 - 1927, kedy získal štipendium a stal sa poslucháčom univerzít v Paríži a v Štrasburgu.
Po návrate domov sa venoval pedagogickej činnosti, ale popri tom sa zapojil do riadenia národohospodárskych inštitúcií a bánk. V rokoch 1926 až 1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory. V roku 1932 ho vymenovali za generálneho tajomníka Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi v Bratislave, na ktorého založení sa podieľal. Od roku 1936 bol zároveň viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.
Jeho teoretické i praktické kvality potvrdilo v roku 1937 prednáškové turné po USA. Už ako 35-ročný zastával post ministra bez kresla, resp. ministra priemyslu, obchodu a živnosti v československej vláde.
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky požiadal prezident Jozef Tiso Karvaša, aby sa stal guvernérom Slovenskej národnej banky, a to aj napriek tomu, že sa politicky ani ľudsky nestotožňoval s ideológiou Tisovho režimu. Na tomto poste zotrval profesor Imrich Karvaš až do zatknutia gestapom v septembri 1944.
Počas bombardovania Bratislavy v júni 1944 nariadil presunúť zo Slovenskej národnej banky do pobočiek v Banskej Bystrici a Ružomberku zásoby obeživa (asi 3 mld. korún), ktoré boli k dispozícii povstalcom. Z pozície šéfa Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorý zastával od roku 1942, vydával príkazy na presun nedostatkových komodít na stredné Slovensko, ako napríklad potravín, obuvi a pohonných látok.
Gestapo zatklo Imricha Karvaša 3. septembra 1944 krátko predtým, ako chcel opustiť Bratislavu a odísť na povstalecké územie, kde sa už nachádzala jeho rodina. Po vypočúvaní bol internovaný v koncentračných táboroch Flossenbürg, Dachau, Innsbruck a Niederdorf.
Zatknutie, vypočúvanie, putovanie po väzniciach a koncentračných táboroch opísal v autobiografickom diele Moje pamäti s podtitulom V pazúroch gestapa, ktoré vyšlo v roku 1994.
Kruté formy vypočúvania mu spôsobili trvalé poškodenie oka, epilepsiu a ťažké psychické traumy. Po oslobodení sa postavil v novembri 1945 pred Národný súd, ktorý ho zbavil všetkých obvinení z kolaborácie s nacistami a ľudáckym režimom. Vrátil sa k pedagogickej činnosti a v novembri 1946 sa stal dekanom bratislavskej Právnickej fakulty. Zároveň pôsobil ako poradca vlády pre obnovu Slovenska.
Po februárových udalostiach v roku 1948 odmietol spolupracovať s komunistickou stranou. V roku 1949 ho obvinili z vlastizrady a po vykonštruovanom súdnom procese ho štátny súd v Prahe odsúdil na dva roky väzenia a stratu majetku. Vo väzení strávil jeden rok.
V roku 1953 bol v rámci tzv. Akcie B (išlo o čistky organizované komunistickým režimom s cieľom vysídliť politicky a triedne nespoľahlivé osoby z veľkých miest) vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a vlastizradu na 17 rokov väzenia. Po dvoch rokoch ho amnestovali a v roku 1969 úplne súdne rehabilitovali.
Jeden z najvýznamnejších slovenských ekonómov Imrich Karvaš zomrel v Bratislave 20. februára 1981 vo veku nedožitých 78 rokov.
Za celoživotné dielo, za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu in memoriam udelili viacero vyznamenaní. V roku 1991 mu prepožičal prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel Rad Tomáša G. Masaryka a 1. januára 2001 mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil Pribinov kríž I. triedy.
Od roku 1998 udeľuje bratislavská Ekonomická univerzita, ktorú Karvaš v roku 1940 spoluzakladal ako Vysokú školu obchodnú, Medailu Imricha Karvaša. V Bratislave má ulicu – na ulici Imricha Karvaša 1 sídli Národná banka Slovenska.
0
www.ZIVOTPO.sk
